I. ŠTEDRÝ DEŇ – OD RÁNA DO VEČERA

Ako sa mal správať človek počas dňa

Celodenný pôst – od rána až do večere

→ aby bol človek zdravý, mal pevnú vôľu a „čistú“ dušu

→ deťom sa hovorilo, že uvidia zlaté prasiatko

→ pôst mal zabezpečiť zdravie, úrodu a šťastie po celý rok

Nehádať sa, nekričať, nenadávať

→ ako sa človek správa na Vianoce, tak sa bude správať celý rok

Nepožičiavať nič z domu (peniaze, chlieb, soľ, oheň)

→ aby z domu neodišlo šťastie a hojnosť

Nevynášať smeti

→ aby sa nevyniesla úroda a peniaze

→ aby sa neodniesla hojnosť

Nevešať a nesušiť prádlo

→ povera, že by to mohlo priniesť smrť alebo nešťastie

Nešiť, nepliesť, nezapletať

→ aby sa sliepky „nezamotali“ a dobre niesli

Neumývať si vlasy

→ aby vlasy nevypadávali

Na Štedrý deň sa nemalo spať cez deň

→ kto spal, mal byť po celý rok lenivý

Prvá osoba, ktorá vošla do domu, mala byť muž

→ prinášal zdravie a šťastie

→ žena ako prvá znamenala smolu

Nesmelo sa nič rozbiť

→ rozbitý tanier znamenal hádky alebo nešťastie

Pokropenie domu a rodiny vodou (svätenou alebo čistou)

→ vykonávalo sa ráno na Štedrý deň alebo tesne pred večerou

→ gazda alebo najstarší člen rodiny pokropil rodinu, dom, rohy izby, dvere a prah

→ ochrana domu, zdravie, požehnanie a odohnanie zlých síl

Vyúdenie izby dymom (bylinky, kadidlo, palina)

→ vyháňanie zlých síl

Cesnak sa natieral na dvere, okná alebo kolísky

→ ochrana detí pred chorobami

Do pece sa prikladalo len raz

→ aby sa šťastie „neprerušilo“

Oheň sa nesmel požičiavať

→ aby z domu neodišla sila

II. PRÍPRAVA DOMU

Dom musel byť uprataný ešte pred večerou

→ poriadok v dome = poriadok v živote

Gazdiná mala mať všetko upratané a navarené ešte pred večero

→ práca po večeri prinášala nešťastie

Na prah domu sa dával cesnak, železo alebo uhlík

→ ochrana domu pred chorobami a zlými silami

Kúsok chleba a soli sa niekde kládol na okno alebo prah

→ ochrana domu a zabezpečenie dostatku



III. PRÍPRAVA ŠTEDROVEČERNÉHO STOLA (EŠTE PRED VEČEROU)

ČO SA DÁVALO POD STÔL ALEBO POD OBRUS

Tieto veci sa pripravovali ešte pred tým, než si rodina sadla za stôl.

Peniaze (mince alebo bankovky)

→ aby sa peniaze v dome držali celý rok

Rybie šupiny (z kapra)

→ symbol bohatstva a hojnosti

Reťaz alebo povraz

→ aby rodina držala pokope

Slama alebo seno

→ úroda a pripomienka Betlehema

Železný predmet (sekera, kosák, kľúč)

→ zdravie a sila

Cesnak

→ ochrana pred chorobami

IV. ZAČIATOK ŠTEDROVEČERNEJ VEČERE

 Zapálenie sviečky

→ Robil to najstarší člen rodiny

Svieca symbolizovala:

→ Krista

→ svetlo

→ ochranu rodiny

Svieca sa nesmela sfúknuť, mala dohorieť sama.

 Modlitba pred večerou

→ nasledovala hneď po zapálení sviečky, ešte pred oplátkami

→ viedol ju najstarší člen rodiny

→ poďakovanie za úrodu, prosba o zdravie a spomienka na zosnulých

V. JEDNOTLIVÉ RITUÁLY POČAS VEČERE 

1.  OPLÁTKY S MEDOM A CESNAKOM

KEDY: úplne na začiatku večere

AKO:

→ Každý dostal kúsok oplátky

→ Potrela sa medom

→ Pridalo sa trochu cesnaku

VÝZNAM:

→ oplátka – čistota, súdržnosť rodiny

→ med – sladký a dobrý život

→ cesnak – ochrana pred chorobami a zlými silami

V niektorých regiónoch sa cesnakom robil krížik na čelo.

 2. ORECHY – VEŠTENIE ZDRAVIA

KEDY: po oplátkach, ešte pred hlavnými jedlami

AKO:

→ Každý člen rodiny dostal jeden orech

→ Orech sa rozlúskol rukou alebo luskáčikom

→ Pozrelo sa na jadro

VÝZNAM:

→ zdravé, biele jadro – zdravie v nasledujúcom roku

→ čierne, plesnivé alebo prázdne – choroba alebo smola

Orechy sa nejedli hneď, najprv sa vyhodnotil ich význam.

Orechy sa hádzali do všetkých kútov izby, aby bol dom chránený.

  3. JABLKO – SÚDRŽNOSŤ RODINY

KEDY: po orechoch

AKO:

→ Vzalo sa jedno veľké jablko

→ Rozrezalo sa priečne (naprieč)

→ Každý dostal jeden diel

VÝZNAM JADRA:

→ hviezdička v strede – zdravie, život

→ kríž – choroba alebo smrť

Jedenie jedného jablka znamenalo, že rodina zostane pokope celý rok.

Jedno jablko sa rozrezalo na toľko dielov, koľko bolo ľudí.

 4.  KAPOR A HLAVNÉ JEDLÁ

Tradičné jedlá a ich význam 

KEDY: po rituáloch

Kapor – hojnosť, kresťanský symbol

Kapustnica – sila a zdravie

Šošovica / hrach – peniaze

Bobáľky / pupáky – úroda

Makové jedlá – množstvo dobra

Zemiaky – skromnosť, zemitosť

Chlieb – aby nikdy nechýbal

Platilo pravidlo:

Čím viac jedál na stole (7, 9 alebo 12), tým bohatší rok.

Jedlá sa museli jesť v pevnom poradí

→ porušenie znamenalo zmätok v živote

Každý musel ochutnať z každého jedla

→ inak mu malo počas roka niečo chýbať

Na stole muselo byť nepárne množstvo jedál

→ párne čísla sa spájali s pohrebmi

RYBIE ŠUPINY:

→ šupina sa dala pod tanier alebo do peňaženky

→ aby boli peniaze celý rok

KOSTI Z KAPRA:

→nevyhadzovali sa do koša, zakopali sa do zeme alebo dali zvieratám

→ aby šťastie neodišlo z domu, kosti sa nesmeli vyhadzovať, zakopávali sa pod strom

VI.  SPRÁVANIE PRI STOLE

Nikto nesmel počas večere vstať od stola

→ aby rodina držala pokope

Ak bolo treba vstať, všetci naraz

Jeden tanier navyše

→ pre nečakaného hosťa alebo duše zosnulých

Omrvinky zo stola

→ dali sa zvieratám pre zdravie hospodárstva

Nikto nesmel odísť od stola počas večere

→ hrozila smrť alebo odchod z rodiny

VII. PO VEČERI

Stôl sa neodpratával až do rána

→ pre duše zosnulých a hojnosť

Zvyšky jedla sa nechali na stole

Koledy a rozprávanie

→ Koledovanie malo priniesť požehnanie a ochrániť dom

→ Prvé koledy sa spievali hneď po večeri

Pôlnočná omša – duchovné zavŕšenie Vianoc

→ Pôlnočná omša bola vyvrcholením dňa

Svieca mala dohorieť sama

→ sfuknutie prinášalo smolu

Modlitba za zosnulých po večeri alebo pred spaním

→ viera, že duše zosnulých prichádzajú domov

 Obchôdzka dvora a hospodárstva

→ gazda po večeri alebo ráno obišiel chlievy a maštaľ

→ niesol chlieb, cesnak a oplátku

→ ochrana a zdravie dobytka

Slama zo stola sa dávala pod ovocné stromy

→ aby dobre rodili

Gazda udrel sekerou o prah

→ ochrana domu a dobytka

Do studne sa hodil kúsok chleba

→ aby bola voda čistá a zdravá

Dievčatá sa po večeri pozerali do studne alebo zrkadla

→ mali uzrieť budúceho muža

V noci sa nemalo zamykať

→ aby mohli prísť duše zosnulých

Zvony mali zahnať démonov

→ preto sa chodilo na polnočnú

VIII. POČASIE A POREKADLÁ

Jasné Vianoce – dobrý rok

Sneh na Vianoce – bohatá úroda

Ak sú na Vianoce hviezdy – bude dobrý rok

Zelené Vianoce – biela Veľká noc

Koľko hviezd na nebi, toľko snopov na poli

Ak je jasno – úroda bude bohatá

Porekadlá:

„Ako na Vianoce, tak po celý rok.“

„Na Vianoce pokoj, na celý rok hoj.“

„Ako si na Vianoce, tak po celý rok.“

„Štedrý večer – dobrý deň.“

„Kto sa na Štedrý deň hnevá, celý rok šťastie nemá.“

„Na Vianoce každý hosť vítaný.“

„Na Štedrý večer, čo si zaželáš, to sa splní.“

„Kto na Vianoce chudobný, bude chudobný celý rok.“

„Štedrý deň vodu dáva, Veľká noc úrodu berie.“

„Keď je na Štedrý deň jasno, bude dobré seno.“

„Na Vianoce sa nepracuje, aby sa nehrešilo.“

IX. MAGICKÉ A VEŠTECKÉ ZVYKY

Láska a svadba

Dievča hodilo topánku cez plece

→ špička k dverám znamenala svadbu

Trasenie plotu

→ odkiaľ sa ozval pes, odtiaľ mal prísť ženích

Povery gazdinej

Nesmelo sa šiť

→ „aby sa sliepky nezatúlali“

Vlasy sa neumývali

→ „aby nevypadávali“

Hospodárske povery

Zvonce a reťaze na stole

→ pevné zdravie dobytka