Vianoce na Slovensku neboli nikdy len o darčekoch a sviatočnom stole. Boli časom, keď sa dom stával útočiskom, rodina jedným kruhom a ticho malo väčšiu váhu než slová. Štedrý deň bol považovaný za najmagickejší deň v roku – deň, v ktorom sa podľa viery našich predkov lámalo šťastie, zdravie, úroda aj osud celého nasledujúceho roka.
Každý pohyb, každé slovo a každé gesto malo svoj význam. Čo sa v ten deň urobilo, to sa malo počas roka vrátiť – dobré aj zlé. Preto sa ľudia správali pokojne, s úctou a pokorou, dodržiavali pôst, chránili svoj dom pred zlými silami a pripravovali štedrovečerný stôl s rovnakou starostlivosťou, akú dnes venujeme tým najvzácnejším chvíľam.
Tieto zvyky a povery nevznikli zo strachu, ale z hlbokej túžby po istote, zdraví a pokoji. Spájali kresťanskú vieru s dávnymi pohanskými predstavami o prírode, úrode a kolobehu života. V každej oplátke, v každej šupine z kapra a v každej zapálenej sviečke sa ukrývala nádej, že ďalší rok bude lepší.
Nasledujúce stránky sú návratom k týmto starým zvykom – tak, ako ich poznali naši starí rodičia a prastarí rodičia. Nie ako povinnosť, ale ako spomienku na čas, keď sa Vianoce prežívali pomaly, potichu a spolu.
I. ŠTEDRÝ DEŇ – OD RÁNA DO VEČERA
Ako sa mal správať človek počas dňa
Celodenný pôst – od rána až do večere
→ aby bol človek zdravý, mal pevnú vôľu a „čistú“ dušu
→ deťom sa hovorilo, že uvidia zlaté prasiatko
→ pôst mal zabezpečiť zdravie, úrodu a šťastie po celý rok
Nehádať sa, nekričať, nenadávať
→ ako sa človek správa na Vianoce, tak sa bude správať celý rok
Nepožičiavať nič z domu (peniaze, chlieb, soľ, oheň)
→ aby z domu neodišlo šťastie a hojnosť
Nevynášať smeti
→ aby sa nevyniesla úroda a peniaze
→ aby sa neodniesla hojnosť
Nevešať a nesušiť prádlo
→ povera, že by to mohlo priniesť smrť alebo nešťastie
Nešiť, nepliesť, nezapletať
→ aby sa sliepky „nezamotali“ a dobre niesli
Neumývať si vlasy
→ aby vlasy nevypadávali
Na Štedrý deň sa nemalo spať cez deň
→ kto spal, mal byť po celý rok lenivý
Prvá osoba, ktorá vošla do domu, mala byť muž
→ prinášal zdravie a šťastie
→ žena ako prvá znamenala smolu
Nesmelo sa nič rozbiť
→ rozbitý tanier znamenal hádky alebo nešťastie
Pokropenie domu a rodiny vodou (svätenou alebo čistou)
→ vykonávalo sa ráno na Štedrý deň alebo tesne pred večerou
→ gazda alebo najstarší člen rodiny pokropil rodinu, dom, rohy izby, dvere a prah
→ ochrana domu, zdravie, požehnanie a odohnanie zlých síl
Vyúdenie izby dymom (bylinky, kadidlo, palina)
→ vyháňanie zlých síl
Cesnak sa natieral na dvere, okná alebo kolísky
→ ochrana detí pred chorobami
Do pece sa prikladalo len raz
→ aby sa šťastie „neprerušilo“
Oheň sa nesmel požičiavať
→ aby z domu neodišla sila
II. PRÍPRAVA DOMU
Dom musel byť uprataný ešte pred večerou
→ poriadok v dome = poriadok v živote
Gazdiná mala mať všetko upratané a navarené ešte pred večero
→ práca po večeri prinášala nešťastie
Na prah domu sa dával cesnak, železo alebo uhlík
→ ochrana domu pred chorobami a zlými silami
Kúsok chleba a soli sa niekde kládol na okno alebo prah
→ ochrana domu a zabezpečenie dostatku
III. PRÍPRAVA ŠTEDROVEČERNÉHO STOLA (EŠTE PRED VEČEROU)
ČO SA DÁVALO POD STÔL ALEBO POD OBRUS
Tieto veci sa pripravovali ešte pred tým, než si rodina sadla za stôl.
Peniaze (mince alebo bankovky)
→ aby sa peniaze v dome držali celý rok
Rybie šupiny (z kapra)
→ symbol bohatstva a hojnosti
Reťaz alebo povraz
→ aby rodina držala pokope
Slama alebo seno
→ úroda a pripomienka Betlehema
Železný predmet (sekera, kosák, kľúč)
→ zdravie a sila
Cesnak
→ ochrana pred chorobami
IV. ZAČIATOK ŠTEDROVEČERNEJ VEČERE
Zapálenie sviečky
→ Robil to najstarší člen rodiny
Svieca symbolizovala:
→ Krista
→ svetlo
→ ochranu rodiny
Svieca sa nesmela sfúknuť, mala dohorieť sama.
Modlitba pred večerou
→ nasledovala hneď po zapálení sviečky, ešte pred oplátkami
→ viedol ju najstarší člen rodiny
→ poďakovanie za úrodu, prosba o zdravie a spomienka na zosnulých
V. JEDNOTLIVÉ RITUÁLY POČAS VEČERE
1. OPLÁTKY S MEDOM A CESNAKOM
KEDY: úplne na začiatku večere
AKO:
→ Každý dostal kúsok oplátky
→ Potrela sa medom
→ Pridalo sa trochu cesnaku
VÝZNAM:
→ oplátka – čistota, súdržnosť rodiny
→ med – sladký a dobrý život
→ cesnak – ochrana pred chorobami a zlými silami
V niektorých regiónoch sa cesnakom robil krížik na čelo.
2. ORECHY – VEŠTENIE ZDRAVIA
KEDY: po oplátkach, ešte pred hlavnými jedlami
AKO:
→ Každý člen rodiny dostal jeden orech
→ Orech sa rozlúskol rukou alebo luskáčikom
→ Pozrelo sa na jadro
VÝZNAM:
→ zdravé, biele jadro – zdravie v nasledujúcom roku
→ čierne, plesnivé alebo prázdne – choroba alebo smola
Orechy sa nejedli hneď, najprv sa vyhodnotil ich význam.
Orechy sa hádzali do všetkých kútov izby, aby bol dom chránený.
3. JABLKO – SÚDRŽNOSŤ RODINY
KEDY: po orechoch
AKO:
→ Vzalo sa jedno veľké jablko
→ Rozrezalo sa priečne (naprieč)
→ Každý dostal jeden diel
VÝZNAM JADRA:
→ hviezdička v strede – zdravie, život
→ kríž – choroba alebo smrť
Jedenie jedného jablka znamenalo, že rodina zostane pokope celý rok.
Jedno jablko sa rozrezalo na toľko dielov, koľko bolo ľudí.
4. KAPOR A HLAVNÉ JEDLÁ
Tradičné jedlá a ich význam
KEDY: po rituáloch
Kapor – hojnosť, kresťanský symbol
Kapustnica – sila a zdravie
Šošovica / hrach – peniaze
Bobáľky / pupáky – úroda
Makové jedlá – množstvo dobra
Zemiaky – skromnosť, zemitosť
Chlieb – aby nikdy nechýbal
Platilo pravidlo:
Čím viac jedál na stole (7, 9 alebo 12), tým bohatší rok.
Jedlá sa museli jesť v pevnom poradí
→ porušenie znamenalo zmätok v živote
Každý musel ochutnať z každého jedla
→ inak mu malo počas roka niečo chýbať
Na stole muselo byť nepárne množstvo jedál
→ párne čísla sa spájali s pohrebmi
RYBIE ŠUPINY:
→ šupina sa dala pod tanier alebo do peňaženky
→ aby boli peniaze celý rok
KOSTI Z KAPRA:
→nevyhadzovali sa do koša, zakopali sa do zeme alebo dali zvieratám
→ aby šťastie neodišlo z domu, kosti sa nesmeli vyhadzovať, zakopávali sa pod strom
VI. SPRÁVANIE PRI STOLE
Nikto nesmel počas večere vstať od stola
→ aby rodina držala pokope
Ak bolo treba vstať, všetci naraz
Jeden tanier navyše
→ pre nečakaného hosťa alebo duše zosnulých
Omrvinky zo stola
→ dali sa zvieratám pre zdravie hospodárstva
Nikto nesmel odísť od stola počas večere
→ hrozila smrť alebo odchod z rodiny
VII. PO VEČERI
Stôl sa neodpratával až do rána
→ pre duše zosnulých a hojnosť
Zvyšky jedla sa nechali na stole
Koledy a rozprávanie
→ Koledovanie malo priniesť požehnanie a ochrániť dom
→ Prvé koledy sa spievali hneď po večeri
Pôlnočná omša – duchovné zavŕšenie Vianoc
→ Pôlnočná omša bola vyvrcholením dňa
Svieca mala dohorieť sama
→ sfuknutie prinášalo smolu
Modlitba za zosnulých po večeri alebo pred spaním
→ viera, že duše zosnulých prichádzajú domov
Obchôdzka dvora a hospodárstva
→ gazda po večeri alebo ráno obišiel chlievy a maštaľ
→ niesol chlieb, cesnak a oplátku
→ ochrana a zdravie dobytka
Slama zo stola sa dávala pod ovocné stromy
→ aby dobre rodili
Gazda udrel sekerou o prah
→ ochrana domu a dobytka
Do studne sa hodil kúsok chleba
→ aby bola voda čistá a zdravá
Dievčatá sa po večeri pozerali do studne alebo zrkadla
→ mali uzrieť budúceho muža
V noci sa nemalo zamykať
→ aby mohli prísť duše zosnulých
Zvony mali zahnať démonov
→ preto sa chodilo na polnočnú
VIII. POČASIE A POREKADLÁ
Jasné Vianoce – dobrý rok
Sneh na Vianoce – bohatá úroda
Ak sú na Vianoce hviezdy – bude dobrý rok
Zelené Vianoce – biela Veľká noc
Koľko hviezd na nebi, toľko snopov na poli
Ak je jasno – úroda bude bohatá
Porekadlá:
„Ako na Vianoce, tak po celý rok.“
„Na Vianoce pokoj, na celý rok hoj.“
„Ako si na Vianoce, tak po celý rok.“
„Štedrý večer – dobrý deň.“
„Kto sa na Štedrý deň hnevá, celý rok šťastie nemá.“
„Na Vianoce každý hosť vítaný.“
„Na Štedrý večer, čo si zaželáš, to sa splní.“
„Kto na Vianoce chudobný, bude chudobný celý rok.“
„Štedrý deň vodu dáva, Veľká noc úrodu berie.“
„Keď je na Štedrý deň jasno, bude dobré seno.“
„Na Vianoce sa nepracuje, aby sa nehrešilo.“
IX. MAGICKÉ A VEŠTECKÉ ZVYKY
Láska a svadba
Dievča hodilo topánku cez plece
→ špička k dverám znamenala svadbu
Trasenie plotu
→ odkiaľ sa ozval pes, odtiaľ mal prísť ženích
Povery gazdinej
Nesmelo sa šiť
→ „aby sa sliepky nezatúlali“
Vlasy sa neumývali
→ „aby nevypadávali“
Hospodárske povery
Zvonce a reťaze na stole
→ pevné zdravie dobytka